Hadithi Ya 01: Kila Kitendo Kwa Nia Yake
الحديث الأول
"
إنما الأعمال بالنيات "
عن أَمِيرِ المُؤمِنِينَ أَبي حَفْصٍ عُمَرَ بنِ
الخطَّابِ رَضِيَ اللهُ عَنْهُ قَالَ : سَمِعْتُ رَسُولَ اللهِ صلى الله عليه وسلم
يَقُولُ: ((إِنَّما الأَعْمَالُ بالنِّيَّاتِ وإنَّما لكُلِّ امْرِىءٍ
ما نَوَى، فَمَنْ كانَتْ هِجْرَتُهُ إلى اللهِ ورَسُولِهِ فَهِجْرَتُهُ إلى اللهِ
ورَسُولِهِ، ومَنْ كانَتْ هِجْرَتُهُ لِدُنْيا يُصِيبُها أو امْرأةٍ يَنْكِحُها
فَهِجْرَتُهُ إلى ما هَاجَرَ إليه)).
رَوَاهُ إِمَامَا الْمُحَدِّثِينَ أَبُو عَبْدِ اللهِ مُحَمَّدُ بنُ
إِسْمَاعِيل بن إِبْرَاهِيم بن الْمُغِيرَة بن بَرْدِزبَه الْبُخَارِيُّ
وَأَبُو الْحُسَيْنِ مُسْلِمٌ بنُ الْحَجَّاج بن مُسْلِم
الْقُشَيْرِيُّ النَّيْسَابُورِيُّ رَضِيَ اللهُ عَنْهُمَا فِي
"صَحِيحَيْهِمَا" اللذينِ هُمَا أَصَحُّ الْكُتُبِ الْمُصَنَّفَةِ.
HADITHI YA 1
KILA KITENDO KWA NIA YAKE
Kutoka kwa Amiri wa Waumuni,
Abu Hafs 'Umar Ibn Al Khattaab رضى الله عنه ambaye
alisema : Nilimsikia Mjumbe wa Mwenyeezi Mungu صلى الله
عليه وسلم akisema:
Vitendo vinategemea
(vinalipwa kwa) nia na kila mtu atapata kwa mujibu wa kile alichokusudia.
Kwa hivyo yule aliyehama kwa ajili ya Allaah na Mtume wake, uhamaji wake
ni kwa ajili ya Allaah na Mtume wake, na yule ambae uhamaji wake ulikuwa
ni kwa ajili ya manufaa ya kidunia au kwa ajili ya kumuoa mwanamke (Fulani)
uhamaji wake ulikuwa kwa kile kilichomuhamisha.
Imesimuliwa na Maimam
wawili mabingwa wa hadithi Abu Abdalla Muhammad Ibn Ismail Ibn Ibrahim
Ibn Mughiyra Ibn Bardizbah Al Bukhari na Abu Al Husayn Muslim Ibn Al-Hajjaj Ibn
Muslim Al Qushayri An-Naysaburi, katika sahihi zao mbili ambavyo ni vitabu vya kutegemewa.
Hadithi Ya 02: Kuja Kwa Jibriyl عليه السلام
Kuwafundisha Waislamu Mambo Ya Dini Yao
HADITHI YA 2
KUJA KWA JIBRIIL عليه السلام KUWAFUNDISHA
WAISLAMU MAMBO YA DINI YAO
الحديث الثاني
"مجىء
جبريل ليعلم المسلمين أمر دينهم"
عَن عُمَر رضي اللهُ
عنه أَيْضاً قال: بَيْنَما نَحْنُ جُلْوسٌ عِنْدَ رسُولِ الله صلى
الله عليه وسلم ذات يَوْم إذْ طَلَعَ عَلَيْنَا رَجُلٌ شَدِيدُ بَياضِ
الثِّيَاِبِ شَديدُ سَوَادِ الشَّعْرِ، لا يُرَى عليه أَثَرُ السَّفَرِ ولا
يَعْرِفُهُ مِنَّا أَحَدٌ، حَتى جَلَسَ إلى النَّبِّي صلى الله عليه وسلم،
فأسْنَدَ رُكْبَتَيْهِ إلى رُكْبَتَيْهِ ووَضَعَ كَفَّيْهِ على فَخِذَيْهِ، وقال:
يا محمَّدُ أَخْبرني عَن الإسلامِ، فقالَ رسُولُ الله صلى الله عليه وسلم:((
الإسلامُ أَنْ تَشْهَدَ أَنْ لا إلهَ إلا اللهُ وأَنَّ محمِّداً رسولُ الله،
وتُقِيمَ الصَّلاةَ، وتُؤتيَ الزَّكاةَ، وتَصُومَ رَمَضان، وتَحُجَّ الْبَيْتَ إن
اسْتَطَعتَ إليه سَبيلاً)). قالَ صَدَقْتَ. فَعَجِبْنا لهُ يَسْأَلُهُ
ويُصَدِّقُهُ، قال : فَأَخْبرني عن الإِيمان. قال: ((أَن تُؤمِنَ باللهِ،
وملائِكَتِهِ وكُتُبِهِ، ورسُلِهِ، واليَوْمِ الآخِرِ، وتُؤمِنَ بالْقَدَرِ
خَيْرِهِ وشَرِّهِ)) قال صدقت. قال : فأخْبرني عَنِ الإحْسانِ. قال:(( أنْ
تَعْبُدَ الله كَأَنَّكَ تَرَاهُ فإنْ لَمْ تَكُنْ تَرَاهُ فإنَّهُ يَرَاك)). قال:
فأَخبرني عَنِ السَّاعةِ، قال: ((ما المَسْؤولُ عنها بأَعْلَمَ مِنَ السَّائِلِ
)). قال: فأخبرني عَنْ أَمَارَتِها، قال:(( أن تَلِدَ الأمَةُ رَبَّتَها، وأَنْ
تَرَى الحُفاةَ العَُراةَ العالَةَ رِعاءَ الشَّاءِ يَتَطَاوَلُونَ في الْبُنْيانِ
)) ثُمَّ انْطَلَقَ، فَلَبِثْتُ مَلِيّاً، ثُمَّ قال : ((يا عُمَرُ، أَتَدْرِي
مَنِ السَّائِلُ؟)) قُلْتُ: اللهُ ورسُولُهُ أَعلَمُ . قال:(( فإِنَّهُ جِبْرِيلُ
أَتاكُمْ يُعَلِّمُكُمْ دِينَكُمْ))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI YA 2
KUJA KWA JIBRIIL عليه السلام KUWAFUNDISHA WAISLAMU MAMBO YA DINI YAO
Kutoka kwa 'Umar رضى الله عنه ambaye amesema: Siku moja tulikuwa tumekaa na Mtume صلى الله عليه وسلم ,
hapo alitokea mtu ambaye nguo zake zilikuwa nyeupe pepe na nywele
zake zilikuwa nyeusi sana; hakuwa na alama ya machofu ya safari na wala
hapakuwa na hata mmoja katika sisi aliyemtambua. Alienda akakaa karibu na
Mtumeصلى الله عليه وسلم akaweka magoti yake karibu
na magoti yake (Mtume) na akaweka viganja vyake juu ya mapaja yake kisha
akasema; Ewe Muhammad! Niambie kuhusu Uislamu. Mjumbe wa Allaah صلى الله
عليه وسلمalisema:
Uislamu ni kukiri kuwa hakuna mola isipokuwa Allaah na Muhammad ni Mjumbe
wake, kusimamisha Swalah, kutoa Zakaah, kufunga Ramadhaan na kwenda kuhiji
(Makkah) ukiweza.
(Akasema yule mtu yaani Jibriyl) Umesema kweli. Tulipigwa na
mshangao kwa kumuuliza kwake Mtume na kumsadikisha. Na
akasema tena: Niambie kuhusu Iymaan. Akasema (Mtume صلى الله عليه وسلم) Ni
kumwamini Mwenyeezi-Mungu, Malaika Wake, Vitabu Vyake, Mitume Yake na siku ya
Qiyaama, na kuamini ya kuwa kheri na shari zinatoka Kwake (Allaah سبحانه وتعالى ). (Akasema Jibriyl):
Umesema kweli, akasema hebu nielezee kuhusu Ihsaan. Akasema
Mtume صلى الله عليه وسلم Ni kumuabudu Allaah سبحانه وتعالى kama vile
unamuona na kama humuoni basi Yeye Anakuona. Akasema (Jibriyl):
Niambie kuhusu Qiyaama. Akajibu (Mtume صلى الله
عليه وسلم : Muulizwaji si mjuzi kama asivyo vilevile Muulizaji.
Kisha akamwambia: Nijulishe alama zake: Akajibu (Mtume صلى الله عليه وسلم):
Kijakazi atazaa bibi yake, na utaona wachunga wenda miguu chini, wenda uchi
(wasio na uwezo wa kumiliki hata mavazi), mafukara (wasiokuwa hata na sehemu ya
kuishi kwa umaskini) wakishindana kujenga majumba ya fahari.
Kisha akaondoka (Jibriyl) na nilitulia kidogo (nikitafakari). Kisha
akasema Mtume صلى الله عليه وسلم : "Ewe 'Umar! Je, unamjua ni nani yule aliyekuwa akiuliza?
Nikasema: Allaah na Mjumbe wake wanajua zaidi. Akasema Mtume صلى الله عليه وسلم: Ni
Jibriyl, alikuja kuwafundisha dini yenu.
Imesimuliwa na Muslim
Hadithi Ya 03: Nguzo Za Kiislamu Ni Tano
الحديث الثالث
"بني
الإسلام على خمس"
عن
أبي عَبْدِ الرَّحْمنِ عَبْدِ اللهِ بنِ عُمَرَ بنِ الخَطابِ رَضيَ اللهُ عنهُما
قال: سَمِعْتُ رسُولَ الله صلى الله عليه وسلم يقولُ: (( بُنَي الإسلامُ على خَمْسٍ
: شهادَةِ أَنْ لا إلهَ إلا اللهُ وأَنَّ محمَّداً رسولُ اللهِ، وإقَامِ
الصَّلاةِ، وإيتَاءِ الزَّكاةِ، وحَجِّ البَيْتِ، وصَوْمِ رَمَضَانَ )).
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ
HADITHI YA 3
NGUZO ZA KIISLAMU NI TANO
Kutoka kwa Abu Abdur-Rahman Abdullah Ibn 'Umar Ibn
Al-Khattaab رضي الله عنه
Ambaye alisema: Nilimsikia Bwana Mtume صلى الله عليه وسلم
akisema: Uislamu umejengwa kwa nguzo tano:
Shahada kuwa hakuna Mola apasaye kuabudiwa isipokuwa Allaah na
Muhammad ni Mjumbe wake, kuswali, kutoa Zaka, kuhiji
(Makka) na kufunga Ramadhan.
Imesimuliwa na Al-Bukhari
na Muslim
**********************
Hadithi Ya 04: Hakika Umbo La Kila Mmoja Wenu
Linakusanywa Katika Tumbo La Mama Yake
الحديث الرابع
"إن
أحدكم يجمع في بطن أمه"
عن أبي عبْدِ الرَّحْمن عبدِ الله بنِ مسعودٍ رضي
الله عنه قال: حدَّثَنا رسولُ الله صلى الله عليه وسلم وهُوَ الصَّادقُ المَصْدوق:
(( إنَّ أَحَدَكُمْ يُجْمَعُ خَلْقُهُ في بَطْنِ أُمِّه أرْبعينَ يوْماً نُطْفَةً،
ثُمَّ يَكُونُ عَلَقَةً مِثْلَ ذلك، ثُمَّ يَكُونُ مُضْغَةً مِثْلَ ذلك، ثُمَّ
يُرْسَلُ إليه المَلكُ فَيَنْفخُ فيه الرُّوحَ ويُؤمَرُ بأرْبَعِ كلماتٍ: بِكَتْبِ
رِزْقِهِ وأَجَلِهِ وعَمَلِهِ وشَقيٌّ أو سَعيدٌ، فَوَاللهِ الَّذي لا إله
غَيْرُهُ إنَّ أَحَدَكُمْ ليَعْمَلُ بعَمَلِ أهْلِ الجَنَّةِ حتى ما يكُونَ
بَيْنَهُ وبَيْنَها إلا ذِرَاعٌ، فَيَسْبِقُ عَليْه الكِتابُ فَيَعْمَلُ بعَملِ
أَهْلِ النَّارِ فَيَدْخُلُها. وإنَّ أَحَدَكُمْ لَيَعْمَلُ بِعَمَلِ أَهل
النَّارِ حتى ما يَكُونَ بَيْنَهُ وبَيْنَها إلا ذِرَاعٌ، فَيَسْبِقُ عَلَيْهِ
الكتابُ، فَيَعْمَلُ بِعَمَلِ أهل الجنَّةِ فَيَدْخُلُها))
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ
HADITHI YA 4
HAKIKA UMBO LA KILA MMOJA
WENU LINAKUSANYWA KATIKA TUMBO LA MAMA YAKE.
Kutoka kwa Abu Abdur-Rahman
Abdullaah Ibn Masu'ud رضي
الله عنه ambaye
alisema: Mtume صلى الله عليه وسلم naye ndie
mkweli, anaesadikiwa alitueleza haya:
Hakika umbo la kila mmoja
wenu linakusanywa pamoja katika tumbo la mama yake kwa muda wa siku
arubaini, ikiwa katika hali ya mbegu, baadaye tone la damu kwa muda kama huo,
tena huwa ni kipande cha nyama kwa muda kama huo, tena hupelekwa Malaika
anaempulizia pumzi za uhai na anaamrishwa mambo manne: kuandika rizki
yake, maisha yake, amali yake na akiwa atakuwa (mtu) mbaya au mwema. Kwa Allaah
ambaye hakuna Mungu isipokuwa Yeye, mmoja katika nyinyi hufanya vitendo
vya watu wa peponi mpaka baina yake na pepo ikawa dhiraa na kile kilichoandikwa
kikathibiti akafanya amali ya watu wa motoni akaingia motoni. Na mmoja
katika nyinyi hufanya amali ya watu wa motoni mpaka baina yake na
moto ikawa dhiraa, na hapo kile kilichoandikwa kikathibiti akafanya amali ya
watu wa peponi akaingia peponi.
Imesimuliwa na Al-Bukhari na
Muslim.
Hadithi Ya 05: Atakayezua Kitu Kisichokuwemo Katika
Jambo Hili Letu Kitakataliwa
الحديث الخامس
"
من أحدث في أمرنا هذا ما ليس منه فهو رد"
عن أُمِّ المُؤمِنينَ أُمِّ عَبْدِ الله عائِشَةَ
رَضي اللهُ عنها قالَتْ: قالَ رسُولُ الله صلى الله عليه وسلم: (( مَنْ أَحْدَثَ
في أَمْرِنا هذا ما لَيْسَ منهُ فَهُوَ رَد))
رَوَاهُ
الْبُخَارِيُّ وَمُسْلِمٌ وَفِي رِوَايَةٍ لِمُسْلِمٍ
((مَن عَمِلَ
عَمَلاً لَيْسَ عَلَيْهِ أَمْرُنَا فَهُوَ رَدٌّ )).
HADITHI YA 5
ATAKAYEZUA KITU
KISICHOKUWEMO KATIKA JAMBO HILI LETU KITAKATALIWA
Kutoka kwa Mama wa
Waislamu Ummu Abdallah ‘Aisha رضى الله عنها ambaye
alisema: Mtume wa Allaah سبحانه وتعالى
kasema:
Yule anayezua kitu
kisichokuwemo (kisichokuwa) katika jambo (DINI) hili letu kitakataliwa .
Imesimuliwa na Al-Bukhari
na Muslim. Na katika usimulizi mwengine wa Muslim inasema hivi:
Yule anayetenda kitendo ambacho
hakikubaliani na jambo letu kitakataliwa.
**********************
Hadithi Ya 06: Hakika Halali Iko Wazi Na Haramu Iko
Wazi
الحديث السادس
"إن
الحلال بين وإن الحرام بين"
عَنْ أبي عَبْدِ اللهِ النُّعْمَانِ بْنِ بَشِيرٍ
رَضِيَ اللهُ عَنْهُما قَالَ : سمعتُ رَسُولَ اللهِ صلى الله عليه وسلم
يَقُولُ:
(( إن الْحَلالَ بَيِّنٌ وَإنَّ الْحَرَامَ بَيِّنٌ
وَبَيْنَهُما أمورٌ مُشْتَبِهَاتٌ لا يَعْلَمُهُنَّ كَثيِرٌ مِنَ الناسِ، فَمَنِ
اتَّقَى الشُّبُهَاتِ فَقَد اسْتَبْرَأَ لِدِينِهِ وَعِرْضِهِ، وَمَنْ وَقَعَ في
الشَّبُهاتِ وَقَعَ في الْحَرَامِ، كالرَّاعِي يَرْعَى حَوْلَ الْحِمَى يُوشِكُ
أَنْ يَرْتَعَ فِيهِ، أَلا وَإنَّ لِكُلِّ مَلِكٍ حِمىً أَلا وَإنَّ حِمَى الله
مَحَارِمُه، أَلا وَإنَّ في الجَسَدِ مُضْغَةً إذَا صَلَحَتْ صَلَحَ الْجَسَدُ
كُلُّهُ وإذَا فَسَدَتْ فَسَدَ الْجَسَدُ كُلُّهُ، أَلا وَهِيَ الْقَلْبُ))
رَوَاهُ
الْبُخَارِيُّ وَمُسْلِمٌ
HADITHI YA 6
HAKIKA HALALI IKO WAZI NA
HARAMU IKO WAZI
Kutoka kwa Abu Abdullah An-Nu’uman Ibn Bashiyr رضي الله عنه ambaye
alisema: Nilimsikia Mtume صلى الله عليه وسلم
akisema:
Halali iko wazi na haramu iko wazi, baina yao ni vitu vyenye shaka
ambavyo watu wengi hawajui. Kwa hivyo, yule anayeepuka vyenye
shaka anajisafisha nafsi yake kwenye dini yake na heshima yake, lakini
yule anayetumbukia katika mambo yenye shaka, huanguka katika haramu, kama
mchunga anayechunga pembezoni mwa mpaka, mara huingia ndani (ya shamba la
mtu). Hakika kila mfalme ana mipaka yake, na mipaka ya Allaah سبحانه وتعالى
ni makatazo Yake. Na hakika katika kiwiliwili kuna kipande cha nyama
kikitangamaa, kiwiliwili chote kitakua kizima, kikharibika kiwiliwili chote
huharibika. Basi jua (kipande hicho cha nyama) ni moyo.
Imesimuliwa na Al-Bukhari na Muslim
**********************
Hadithi Ya 07: Dini Ni Nasiha
الحديث السابع
"الدين
النصيحة"
عن أبي رُقَيَّةَ تَمِيمِ بنِ أوْسٍ
الدَّارِيِّ رضي اللهُ عنه: أَنَّ النَّبي صلى الله عليه وسلم قالَ:((الدِّينُ
النَّصِيحَةُ)). قُلْنَا: لِمَنْ ؟ قالَ: ((للهِ، ولِكِتَابِهِ، ولِرَسُولِهِ،
ولِلأَئِمةِ المُسْلِمِينَ، وعامَّتِهِمْ))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI YA 7
DINI NI NASIHA
Kutoka kwa Abu Ruqayyah
Tamim Ibn Aus Addarryرضي
الله عنه ambaye amesema kuwa Bwana Mtume صلى الله عليه وسلم
kasema:
Dini ni nasiha.
Tukauliza: Kwa nani? Akasema kwa Allaah (Kukiri Uungu wake na kwamba Hana
mshirika), Kitabu chake (Kukubali kuwa ni maneno ya Allah yasiyo na shaka), na
Mtume wake (Kumkubali na kukubali ujumbe aliotumwa nao), na kwa Viongozi wa
Waislamu (Kuwatii na kuwafuata katika mema na kuwaasa katika yale wanayokwenda
nayo kinyume), na watu wa kawaida (kuusiana mema na kukatazana mabaya kwa njia
nzuri).
Imesimuliwa na Muslim
Hadithi Ya 08: Nimeamrishwa Nipigane Na Watu
الحديث الثامن
"أمرت
أن أقاتل الناس"
عن ابنِ عُمَرَ رضي الله عنهما أنَّ رسُوَل
الله صلى الله عليه وسلم قال: ((أُمِرْتُ أَنْ أُقاتِلَ النَّاسَ حتَّى يَشْهَدُوا
أنْ لا إلَهَ إلاَّ اللهُ وأنَّ محمداً رسوُل اللهِ، ويُقِيمُوا الصَّلاَةَ،
ويُؤتُوا الزَّكاةَ، فإذا فَعَلوا ذَلِكَ عَصَموا منِّي دِماءَهُمْ وأمْوَالَهُمْ
إلا بِحَقِّ الإِسْلامِ، وحِسابُهُم على اللهِ تعالى))
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ وَمُسْلِمٌ
HADITHI YA 8
NIMEAMRISHWA NIPIGANE NA WATU
Kutoka kwa Ibn ‘Umar رضي الله عنهما ambaye
alisema kuwa Mtume صلى
الله عليه وسلم kasema :
Nimeamrishwa nipigane na
watu mpaka washahadie kuwa hakuna Mungu ispokuwa
Allaah سبحانه وتعالى na Muhammad ni Mjumbe wa Allaah سبحانه وتعالى na
mpaka watakaposwali, na wakatoa zaka, na
wakifanya hivyo, watakuwa wamepata himaya kwangu ya damu yao, na mali yao
isipokuwa kwa haki ya Uislamu. Na hesabu yao itakuwa kwa Allaah سبحانه وتعالى .
Imesimuliwa na
Al-Bukhari na Muslim
**********************
Hadithi Ya 09: Nilichokukatazeni Kiepukeni
الحديث التاسع
"ما
نهيتكم عنه فاجتنبوه"
عن أبي هُرَيْرةَ عَبْدِ الرَّحمنِ بنِ
صَخْرٍ رضي الله عنه قال : سمِعْتُ رسولَ اللهِ صلى الله عليه وسلم يَقُولُ: ((ما
نَهَيْتُكُمْ عَنْهُ فَاجتَنبوهُ، وَمَا أَمَرْتُكُمْ بِهِ فأتُوا مِنْهُ مَا
اسْتَطَعْتُمْ، فإنَّما أَهْلَكَ الَّذينَ مِنْ قَبْلِكُمْ كَثْرَةُ مَسَائِلِهِمْ
واخْتلاُفُهُمْ على أَنْبِيَائِهِمْ))
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ
وَمُسْلِمٌ
HADITHI YA 9
NILICHOKUKATAZENI KIEPUKENI
Kutoka
kwa Abu
Hurayra Abdur Rahman Ibn Sakhr رضي الله عنه ambaye
alisema kuwa Mtume صلى
الله عليه وسلم kasema:
Kile nilichokukatazeni
kiepukeni, Na kile nilichokuamrisheni fanyeni kwa wingi kadiri muwezavyo.
Hakika kilichowaangamiza watu wa Umma zilizopita, ni masuala (mahojiano) mengi
na kupingana na Mitume yao.
Imesimuliwa na Al-Bukhari
na Muslim
**********************
Hadithi Ya 10: Allaah سبحانه وتعالى Ni Mwema Anakubali
Kilicho Chema Tu
الحديث العاشر
"إن الله طيب لا يقبل إلا طيبا"
عن أبي هُرَيْرَةَ رَضي
اللهُ عنه قال: قاَل رسُولُ الله صلى الله عليه وسلم : ((إنَ الله تعالى طَيِّبٌ
لا يَقْبَلُ إلا طَيِّباً، وإنَّ الله أَمَرَ المُؤمِنينَ بِمَا أَمَرَ بِهِ
المُرْسَلينَ فقال تعالى: {يا أَيُّها الرُّسُلُ كُلُوا مِنَ الطَّيَّباتِ
واعمَلُوا صالحاً} [المؤمنون: 51] وقال تعالى: {يا أَيُّها الَّذِينَ آمَنُوا
كلُوا مِنْ طَيِّباتِ ما رَزَقْناكُمْ} [البقرة: 172] ثُمَّ ذَكَرَ الرَّجُلَ
يُطِيلُ السَّفَرَ أشْعَثَ أَغْبَرَ يَمُدُّ يَدَيْهِ إلى السَّماءِ يا رَبُّ يا
رَبُّ، ومَطْعَمُهُ حَرَامٌ، ومَشْربُهُ حَرَامٌ، وَمَلْبَسُهُ حَرَامٌ وغُذِّيَ
بالحَرَامِ، فأَنَّى يُسْتَجَابُ لهُ!)).
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI YA10
ALLAAH سبحانه وتعالى NI MWEMA ANAKUBALI
KILICHO CHEMA TU.
Kutoka kwa Abu Hurayra رضي الله عنه ambaye alisema:
Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Allaah سبحانه وتعالى ni Mwema na anakubali
kilicho chema tu.
Allaah سبحانه وتعالى ameamrisha Waislamu kufanya
yale aliyowaamrisha Mitume, na Yeye سبحانه وتعالى kasema "Enyi Mitume Kuleni katika vitu vyema na mfanye yaliyo
sawa" . Allaah سبحانه وتعالى akasema :" Enyi
mlioamini kuleni katika vitu vyema ambavyo tumekuruzukuni” Kisha akataja (kisa
cha yule) mtu aliyesafiri safari ndefu, kachafuka na kajaa mavumbi na huku
anayanyua mikono yake mbinguni akisema "Ewe Mola! Ewe Mola!
Nipe kadhaa, nikinge na kadhaa wakati chakula chake cha haramu, na kinywaji
chake ni cha haramu, na kivazi chake ni cha haramu, na anashibishwa
na haramu, je, vipi atajibiwa (dua zake?)
Imesimuliwa na Muslim
**********************
Hadithi Ya 11: Wacha Kile Kinachokutia Shaka Ufuate
Kile
الحديث الحادي عشر
"
دع ما يريبك إلى ما لا يريبك"
عَنْ أَبي مُحمَّدٍ
الحسَنِ بْنِ عليّ بْنِ أبي طَالِب، سِبْطِ رَسُولِ اللهِ صلى الله عليه وسلم
وَرَيْحَانَتِهِ رضيَ اللهُ عنهُما، قالَ: حَفِظْتُ مِنْ رَسُولِ الله صلى الله
عليه وسلم: ((دَعْ ما يَرِيبُكَ إلى مَا لاَ يَرِيُبكَ ))
رَوَاهُ التِّرْمِذِيُّ وَالنَّسَائِيُّ وَقَالَ
التِّرْمِذِيُّ: حَدِيثٌ حَسَنٌ صَحِيحٌ.
HADITHI YA 11
WACHA KILE KINACHOKUTIA
SHAKA UFUATE KILE
KISICHOKUTIA SHAKA
Kutoka kwa Abu Muhammad
Al-Hasan Ibn ‘Ali Ibn Abi Twaalib mjukuu wa Mtume صلى الله عليه وسلم na
kipenzi chake رَضِيَ اللَّهُ عَنْهُمَا alisema
:
Nilihifadhi kutoka kwa Mtume
صلى الله عليه وسلم maneno haya: “Wacha kile kinachokutia shaka ufuate kile kisichokutia
shaka”.
Imesimuliwa na At-Tirmidhi
na An-Nasai, At-Tirmidhi akisema kuwa ni hadithi Hasan na Sahihi.
Hadithi Ya 11: Wacha Kile Kinachokutia Shaka Ufuate
Kile
الحديث الحادي عشر
"
دع ما يريبك إلى ما لا يريبك"
عَنْ أَبي مُحمَّدٍ
الحسَنِ بْنِ عليّ بْنِ أبي طَالِب، سِبْطِ رَسُولِ اللهِ صلى الله عليه وسلم
وَرَيْحَانَتِهِ رضيَ اللهُ عنهُما، قالَ: حَفِظْتُ مِنْ رَسُولِ الله صلى الله
عليه وسلم: ((دَعْ ما يَرِيبُكَ إلى مَا لاَ يَرِيُبكَ ))
رَوَاهُ التِّرْمِذِيُّ وَالنَّسَائِيُّ وَقَالَ
التِّرْمِذِيُّ: حَدِيثٌ حَسَنٌ صَحِيحٌ.
HADITHI YA 11
WACHA KILE KINACHOKUTIA
SHAKA UFUATE KILE
KISICHOKUTIA SHAKA
Kutoka kwa Abu Muhammad
Al-Hasan Ibn ‘Ali Ibn Abi Twaalib mjukuu wa Mtume صلى الله عليه وسلم na
kipenzi chake رَضِيَ اللَّهُ عَنْهُمَا alisema
:
Nilihifadhi kutoka kwa Mtume
صلى الله عليه وسلم maneno haya: “Wacha kile kinachokutia shaka ufuate kile
kisichokutia shaka”.
Imesimuliwa na At-Tirmidhi
na An-Nasai, At-Tirmidhi akisema kuwa ni hadithi Hasan na Sahihi.
Hadithi Ya 13: Hatoamini Mmojawenu…
الحديث الثالث عشر
"لا
يؤمن أحدكم حتى يحب لأخيه ما يحب لنفسه"
عن أبي حَمْزَةَ أَنسِ بنِ
مالكٍ رضي اللهُ عنه خادِمِ رسولِ الله صلى الله عليه وسلم , عَنِ النَّبِي
صلى الله عليه وسلم قال : ((لا يُؤمِنُ أحَدُكُمْ حتى يُحِبَّ لأخِيهِ ما يُحِبُّ
لِنَفْسِهِ))
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ وَمُسْلِمٌ .
HADITHI YA 13
HATOAMINI MMOJAWENU…
Kutoka kwa Abu Hamza Anas
Ibn Malik رضي الله عنه mtumishi wa Mtume صلى الله عليه وسلم
alisema kwamba Mtume صلى
الله عليه وسلم kasema:
Haamini mmoja wenu
(kikwelikweli) mpaka atakapompendelea ndugu yake kile anachojipendelea nafsi
yake.
Imesimuliwa na Al-Bukhari
na Muslim
Hadithi Ya 14: Damu Ya Muislamu Isimwagwe Isipokuwa
Kwa Sababu Tatu
الحديث الرابع عشر
"
لا يحل دم امريء مسلم إلا بإحدى ثلاث"
عن ابْنِ مَسْعُودٍ رضي اللهُ عنه قالَ: قالَ
رسُولُ الله صلى الله عليه وسلم: ((لاَ يَحِلُّ دَمُ امْرِئٍ مُسْلِمٍ
إلاّ بإحْدَى ثَلاَثٍ: الثَّيِّبُ الزَّاني، وَالنَّفْسُ بالنّفْسِ، وَالتَّارِكُ
لِدِيِنِهِ الْمُفَارِقُ لِلْجَماعَةِ)).
رَوَاهُ الْبُخَارِيّ وَمُسْلِمٌ
HADITHI YA 14
DAMU YA MUISLAMU ISIMWAGWE
ISIPOKUWA KWA SABABU TATU
Kutoka kwa Ibn Mas'udرضي الله عنه ambae
alisema: Mtume صلى الله عليه وسلم kasema :
Damu ya Muislamu haiwezi kwa
haki kumwagwa isipokuwa katika hali tatu: Mzinzi Muolewa (Mtu mzima
aliyeoa/olewa), uhai kwa uhai (nafsi kwa nafsi) na kwa yule
anaewacha dini na akajifarikisha na jamaa (kundi) (amejitenga
na watu wa dini yake).
Imesimuliwa na Al-Bukhari
na Muslim
Hadithi Ya 15: Aliyekuwa Amemuamini Allaah سبحانه
وتعالى Na Siku Ya Qiyaamah Aseme Ya Kheri
الحديث الخامس عشر
"من
كان يؤمن بالله واليوم الآخر فليقل خيرا"
عن أبي هُرَيْرَةَ رضي الله عنهُ: أنَّ
رسُولَ اللهِ صلى الله عليه وسلم قال : ((مَنْ كانَ يُؤمِنُ باللهِ والْيَوْمِ
الآخِرِ فَلْيَقُل خَيْراً أَوْ لِيَصْمُتْ، ومَنْ كانَ يُؤمِنُ باللهِ والْيَوْمِ
الآخِرِ فَلْيُكْرِمْ جارَهُ، ومَنْ كانَ يُؤمِنُ باللهِ والْيوْمِ الآخِرِ
فَلْيُكْرِمْ ضَيْفَهُ ))
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ وَمُسْلِمٌ
HADITHI YA 15
ALIYEKUWA AMEMUAMINI ALLAAH
سبحانه وتعالى NA SIKU YA QIYAAMAH
ASEME YA KHERI
Kutoka kwa Abu Hurayrah رضي الله عنه ambaye
alisema: Kasema Mtume صلى
الله عليه وسلم :
Aliyekuwa amemuamini Allaah سبحانه وتعالى
na siku ya Qiyaamah aseme (mambo ya) kheri, au anyamaze, na
yule anaemuamini Allaah سبحانه وتعالى
na siku ya Qiyaamah awe Mkarimu kwa jirani yake, na yule anaemuamini Allaah سبحانه وتعالى na
siku ya Qiyaamah amkirimu mgeni wake.
Imesimuliwa na: Al-Bukhaariy na Muslim
Hadithi Ya 16: Usihamaki
الحديث السادس عشر
"
لا تغضب"
عن أبي هُرَيْرَةَ رضي
اللهُ عنه أنَّ رَجُلاً قال لِلنَّبِّي صلى الله عليه وسلم: أَوصِني، قالَ:
((لا تَغْضَبْ))،
فَرَدَّدَ مِرَاراً، قال: ((لا تَغْضَبْ)).
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ
HADITHI YA16
USIHAMAKI
Kutoka kwa Abu Hurayra رضي الله عنه ambaye
amesema:
Mtu alimwambia Mtume صلى الله عليه وسلم
Niusie: “akamwambia “usihamaki, yule mtu akakariri tena (ombi lake) mara
nyingi, na akamwambia (jizuie) usihamaki.”
Imesimuliwa na Al-Bukhari
Hadithi Ya 17: Mola Kaandika Uzuri (wema) Katika Kila
Kitu
الحديث السابع عشر
"إن
الله كتب الإحسان على كل شيء"
عن أبي يَعْلَى شَدَّادِ بْنِ أَوْسٍ رضي اللهُ
عنه، عن رسولِ اللهِ صلى الله عليه وسلم قال: ((إنَّ اللهَ كَتَبَ الإِحْسانَ على
كلِّ شَيءٍ، فإذا قَتَلْتُمْ فَأَحْسِنُوا الْقِتْلَةَ، وَإذَا ذَبَحْتُمْ فَأَحْسِنُوا
الذِّبْحَةَ، ولْيُحِدَّ أَحَدُكُمْ شَفْرَتَهُ ولْيُرِحْ ذَبيحَتَهُ))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI YA 17
MOLA KAANDIKA UZURI (WEMA) KATIKA KILA KITU
Kutoka kwa Abu Ya’ala Shaddad Ibn Aws رضي الله عنه ambaye
amesema: Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Mola kaamrisha wema katika kila kitu. Kwa hiyo unapoua
(mnyama), ua vizuri na unapochinja chinja vizuri. Basi kila mmoja
wenu anoe kisu chake barabara (anapotaka kuchinja) na amuondoshee machungu
(asimtese) yule mnyama anayemchinja.
Imesimuliwa na Muslim
Hadithi Ya 18: Mche Mwenyeezi Mungu Popote Ulipo
الحديث الثامن عشر
"اتق
الله حيثما كنت"
عن أبي ذَرٍّ جُنْدُب بِن جُنَادَة، وأبي عبد
الرحمن مُعَاذ بِن جَبَلٍ رضي الله عنهما، عن رسول الله صلى الله عليه وسلم قال:
((اتَّقِ اللهَ حَيْثُما كنْتَ، وأَتْبِعِ السَّيئةَ الحسنةَ تَمْحُها، وخالقِ
الناسَ بخُلُقٍ حسنٍ)).
رَوَاهُ التِّرْمِذِيُّ وَقَالَ:
حَدِيثٌ حَسَنٌ، وَفِي بَعْضِ النُّسَخِ: حَسَنٌ صَحِيحٌ.
HADITHI YA 18
MCHE MWENYEEZI MUNGU POPOTE ULIPO
Kutoka kwa Abu Dharr Jundub Ibn Junaada na Abu Abdur Rahmaan
Mu'adh Ibn Jabal رضي الله عنهما ambao
wamemnukuu Mtume صلى
الله عليه وسلم akisema:
“Mche Allaah سبحانه وتعالى popote
pale ulipo na fuatisha kitendo kibaya kwa kitendo kizuri kitafuta
(kitendo kibaya) na ishi na watu kwa uzuri.”
Imesimuliwa na At-Tirmidhi na kasema kuwa ni hadithi Hasan na
katika maandiko mengine imesemwa kuwa ni Hasan Sahihi
Hadithi Ya 19: Muhifadhi Allaah سبحانه وتعالى
Atakuhifadhi
الحديث التاسع عشر
"
احفظ الله يحفظك"
عن أبي العَبَّاس عَبْدِ اللهِ بنِ عَبَّاسٍ رَضي
اللهُ عنهما قال: كُنْتُ خَلْفَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم يًوْماً، فقال: ((
يا غُلامُ، إنِّي أُعَلِّمُكَ كلِماتٍ: احْفَظِ اللهَ يَحْفَظْكَ، احْفَظِ اللهَ
تَجِدْهُ تُجاهَك، إذا سأَلْتَ فاسْأَلِ اللهَ، وإذا اسْتَعنْتَ فاسْتَعِنْ
باللهِ، واعْلَمْ أنَّ الأُمَّة لَوِ اجْتَمَعَتْ على أَنْ يَنْفَعُـوكَ
بِشَيءٍ لَمْ يَنْفَعُوكَ إلا بِشَيْءٍ قدْ كَتَبَهُ اللهُ لَكَ، وإن اجْتَمَعُوا
على أن يَضُرَّوكَ بِشيءٍ لَمْ يَضُروكَ إلا بِشَيءٍ قَدْ كَتَبهُ اللهُ عَلَيْكَ،
رُفِعَتِ الأقْلامُ وَجَفَّتِ الصُّحُفُ ))
رَوَاهُ التِّرْمِذِيُّ
وَقَالَ: حَدِيثٌ حَسَنٌ صَحِيحٌ.
وَفِي رِوَايَةِ غَيْرِ التِّرْمِذِيِّ:
(( احْفَظِ اللهَ تَجِدْهُ أَمَامَكَ
تَعَرَّفْ إِلى اللهِ فِي الرَّخَاءِ يَعْرِفْكَ فِي الشِّدَّةِ واعْلَمْ أَنَ مَا
أَخْطَأَكَ لَمْ يَكُنْ لِيُصِيبَكَ وَما أَصَابَكَ لَمْ يَكُنْ لِيُخْطِئَكَ
وَاعْلَمْ أنَ النَّصْرَ مَعَ الصَّبْرِ وَأَنَّ الفَرَجَ مَعَ الكَرْبِ وَ أَنَّ
مَعَ العُسْرِ يُسْرَاً ))
HADITHI YA 19
MUHIFADHI ALLAAH سبحانه وتعالى
ATAKUHIFADHI
Kutoka kwa Abul ‘Abbaas
Abdullah Ibn ‘Abbaas رضي
الله عنهما ambaye alisema:
Siku moja nilikuwa nyuma ya
Mtume صلى الله عليه وسلم akaniambia: Kijana nitakufundisha maneno (ya kufaa); Mhifadhi
Allaah سبحانه وتعالى (fuata maamrisho Yake na chunga Mipaka Yake)
Atakuhifadhi. Muhifadhi Allaah سبحانه وتعالى na
utamkuta mbele yako. Ukiomba, muombe Allaah سبحانه وتعالى,
ukitafuta msaada tafuta kwa Allaah سبحانه وتعالى.
(lazima) ujue kuwa ikiwa taifa zima litaungana kukunufaisha wewe kwa kitu, basi
hutonufaika ila tu kwa kile alichokwishakuandikia Allaah سبحانه وتعالى na
wakikusanyika kukudhuru kwa chochote, hotodhurika ila tu kwa kile Allaah سبحانه وتعالى
alichokwishakuandikia (kuwa kitakudhuru) . Kwani Kalamu zimeshanyanyuliwa
(kila kitu kishaandikwa) na sahifa zimeshakauka (Hakuna kupangwa tena wala
kupanguliwa).
Imesimuliwa na At-Tirmidhi
akasema kuwa ni hadithi Hasan Sahihi.
Na kwa mapokezi mengine
yasiyokuwa ya At-Tirmidhi inasema:
Muhifadhi Allaah سبحانه وتعالى
utakuta katangulia mbele yako (kwa ulinzi Wake, himaya na msaada Wake).
Mjue Mola wako katika neema (muombe, mche, mtii) Atakujua katika shida
(unapokuwa katika dhiki Naye Atakusaidia). Jua kuwa yaliyokukosa hayakuwa
yakupate na yaliokupata hayakuwa
yakukose. Jua kuwa ushindi uko pamoja na subira, na faraja iko pamoja na
dhiki, na raha iko pamoja na shida (haviachani).
Hadithi Ya 20: Ikiwa Huna Haya Basi Fanya Utakavyo
الحديث العشرون
"إذا
لم تستح فاصنع ما شئت"
عن أبي مَسْعُودٍ عُقْبَةَ
بن عمرو الأَنْصَارِيّ البَدْرِيّ رضي اللهُ عنه قال : قالَ رسُولُ الله صلى الله
عليه وسلم: ((إِنَّ مما أَدْرَكَ النَّاسُ مِنْ كَلامِ النُّبُوَّةِ الأولَى: إِذا
لمْ تَسْتَحِ فاصْنَعْ ما شِئْتَ)).
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ
HADITHI YA 20
IKIWA HUNA HAYA BASI FANYA UTAKAVYO
Kutoka kwa Abu Mas'ud ‘Uqbah
Ibn 'Amr Al Ansariy Al Badriy رضي الله عنه ambaye amesema kuwa Mtume صلى الله عليه وسلم kasema: “Katika maneno ambayo watu waliyapata kutoka kwa Mitume wa
mwanzo (waliotangulia) ni haya: “Ikiwa huna haya basi fanya utakalo.”
Imesimuliwa
na Al-Bukhari
Hadithi Ya 20: Ikiwa Huna Haya Basi Fanya Utakavyo
الحديث العشرون
"إذا
لم تستح فاصنع ما شئت"
عن أبي مَسْعُودٍ عُقْبَةَ
بن عمرو الأَنْصَارِيّ البَدْرِيّ رضي اللهُ عنه قال : قالَ رسُولُ الله صلى الله
عليه وسلم: ((إِنَّ مما أَدْرَكَ النَّاسُ مِنْ كَلامِ النُّبُوَّةِ الأولَى: إِذا
لمْ تَسْتَحِ فاصْنَعْ ما شِئْتَ)).
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ
HADITHI YA 20
IKIWA HUNA HAYA BASI FANYA UTAKAVYO
Kutoka kwa Abu Mas'ud ‘Uqbah
Ibn 'Amr Al Ansariy Al Badriy رضي الله عنه ambaye amesema kuwa Mtume صلى الله عليه وسلم kasema: “Katika maneno ambayo watu waliyapata kutoka kwa Mitume wa
mwanzo (waliotangulia) ni haya: “Ikiwa huna haya basi fanya utakalo.”
Imesimuliwa
na Al-Bukhari
Hadithi Ya 21: Sema Namuamini Allah Kisha Kuwa Mwenye
Msimamo
الحديث الحادي والعشرون
"قل
آمنت بالله ثم استقم"
عن أبي عَمْرو، وَقِيلَ:
أبي عَمْرَةَ، سُفْيَانَ بْنِ عَبْدِ اللهِ رَضيَ اللهُ عَنْهُ قَال:
قُلْتُ: يا رَسُولَ الله، قُلْ لي في الإِسْلاَمِ قَوْلاً، لاَ أَسْأَلُ عَنْهُ
أَحَداً غَيْرَكَ. قَال: ((قُلْ: آمَنْتُ باللهِ ثُمَّ اسْتَقِمْ)).
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI YA 21
SEMA NAMUAMINI ALLAH KISHA KUWA MWENYE MSIMAMO
Kutoka kwa Abu 'Amr, vile vile (anajulikana kama) Abu 'Amra
Sufyaan Ibn Abdillah رضي
الله عنه ambaye amesema:
Nilisema: Ewe Mjumbe wa Mwenyeezi Mungu, niambie kitu kuhusu
Uislamu ambacho siwezi kumuuliza mtu yeyote ila wewe. Akasema (Mtume صلى الله عليه وسلم
) : Sema; Namuamini Allaah , kisha kuwa mwenye kunyooka. (kwa
kuendelea kufanya ibada na kuwa na msimamo madhubuti katika dini)
Imesimuliwa na Muslim.
Hadithi Ya 22: Je, Nikiswali Swalah Za Fardhi,
Nikafunga Ramadhaan…
الحديث الثاني والعشرون
"أرأيت
إذا صليت المكتوبات وصمت رمضان"
عَنْ أبي عَبْدِ اللهِ جَابِرِ بْنِ
عَبْدِ اللهِ الأنْصَارِيِّ رَضي اللهُ عَنْهُما أَنَّ رَجُلاً سَأَلَ رَسُولَ
اللهِ صلى الله عليه وسلم فَقال: أَرَأَيْتَ إذَا صَلَّيْتُ الْمكْتُوباتِ،
وَصُمْتُ رَمَضانَ، وَأَحْلَلْتُ الْحَلاَلَ، وَحَرَّمْتُ الْحَرَامَ، وَلَمْ
أَزِدْ على ذِلكَ شَيْئاً، أَأَدْخُلُ الْجَنَّةَ ؟ قال: ((نَعَمْ))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI
YA 22
JE,
NIKISWALI SWALAH ZA FARDHI, NIKAFUNGA RAMADHAAN…
Inatoka kwa Abu
'Abdillaah Jaabir bin 'Abdillaah Al-Answaariy رضي الله عنه alisema:
Mtu alimuuliza Mtume ,صلى الله عليه وسلم Unafikiri
nikiswali Swalah za fardhi, nikafunga Ramadhaan, nikafanya halali kilicho
halali na nikaharimisha kile kilichoharimishwa, na nisifanye
jambo lolote lingine, je? Nitaingia peponi? Mtume صلى الله عليه وسلم akamjibu: Ndio.
Imesimuliwa na Muslim
Hadithi Ya 23: Tohara Ni Nusu Ya Imaan
الحديث الثالث والعشرون
"االطهور
شطر الإيمان"
عن أبي مالكٍ الحارِثِ بنِ عاصِمٍ
الأَشْعَرِيِّ رضي اللهُ عنهُ قال : قال رسولُ اللهِ صلى الله عليه وسلم:
((الطُّهُورُ شَطْرُ الإِيَمانِ، والحمدُ لِلهِ تَمْلأُ الْمِيزَانَ، وسُبْحانَ
اللهِ والحمدُ لِلهِ تَمْلآنِ - أو تَمْلأُ - ما بَيْنَ السَّمآءِ والأرضِ،
والصَّلاةُ نورٌ، والصَّدَقَةُ بُرْهانٌ، والصَّبْرُ ضِيَاءٌ، والْقُرآنُ حُجَّةٌ
لَكَ أو عَلَيْكَ، كُلُّ النَّاسِ يَغْدو، فَبائعٌ نَفْسَهُ، فَمُعْتِقُها أَو مُوبِقُها))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI YA 23
TOHARA NI NUSU YA IMAAN
Kutoka kwa Abu Malik
Al-Harith Ibn 'Asim Al-Ash'ariyy رضي الله عنه alisema, kasema Mtume wa Allahصلى الله عليه وسلم
Tohara ni nusu ya Imaan.
Na AlhamduliLlahi inajaza mizani, na SubhaanaAllah Wal-hamduliLlah inajaza
baina ya mbingu na ardhi. Swala ni nuru, Sadaka ni ushuhuda, Subira ni
mwangaza, na Qur'aan ni hoja yako au dhidi yako. Kila mtu anaianza
siku yake akiichuuza nafsi yake, aidha huiacha huru au anaisambaratisha.
Imesimuliwa na Muslim
Hadithi Ya 24: Enyi Waja Wangu Nimeikataza Nafsi Yangu
Dhulma
الحديث الرابع والعشرون
"يا
عبادي إني حرمت الظلم على نفسي"
عن أبي ذَرٍّ الْغِفاريِّ
رضي الله عنه، عن النبيِّ صلى الله عليه وسلم فيما يَرْويهِ عن رَبِّهِ عَزَّ
وجَلَّ أَنَّهُ قال:
(( يا عِبادي إنِّي
حَرَّمْتُ الظُلْمَ على نَفْسِي وَ جعَلْتُهُ بَيْنَكُمْ مُحَرَّماً فلا
تَظَالَمُوا.
يا عِبادي كُلُّكُمْ ضالٌّ
إلا مَنْ هَدَيْتُهُ، فاسْتَهدُوني أهْدِكُمْ.
يا عِبادِي كُلُّكُمْ
جائعٌ إلا مَنْ أطْعَمْتُهُ، فاسْتَطْعِمُوني أُطْعِمْكُم.
يا عِبادِي كُلُّكُمْ
عَارٍ إلا مَنْ كَسَوْتُهُ، فاسْتكْسوني أَكسُكُم.
يا عِبادِي إِنَّكُمْ
تُخْطِئُونَ بالليْلِ والنَّهارِ، وأنا أَغْفِرُ الذُّنُوبَ جَميعاً،
فاسْتَغْفِرُوني أُغْفِر لكُمْ.
يا عِبادِي إِنَّكُمْ لنْ
تبْلغُوا ضُرِّي فتَضُرُّوني، ولن تبْلُغُوا نفْعي فَتَنْفعُوني.
يا عِبادِي لوْ أَنَّ
أَوَّلَكُمْ وآخِرَكُمْ وإنْسَكُمْ وجِنَّكُمْ كانُوا عَلَى أَتْقَى قَلْبِ رَجُلٍ
واحدٍ مِنْكُمْ ما زادَ ذلك في مُلْكي شَيئاً.
يا عِبادِي لوْ أَنَّ
أَوَّلكُمْ وآخِرَكُمْ وإنْسَكُمْ وجِنَّكُمْ كانُوا عَلَى أَفْجَرِ قَلْبِ رَجُلٍ
وَاحدٍ مِنْكُمْ ما نَقَصَ ذَلِكَ مِنْ مُلْكي شَيئاً.
يا عِبادِي لوْ أَنَّ
أَوَّلَكُمْ وآخِرَكُمْ وإنْسَكُمْ وجنَّكُمْ قاموا في صَعِيدٍ وَاحِدٍ،
فَسَأَلُوني، فأَعْطَيْتُ كلَّ واحدٍ مَسْأَلَتَهُ ما نَقَصَ ذلك مِمَّا عِنْدِي
إلا كما يَنْقُصُ الْمِخْيَطُ إذا أُدْخِلَ الْبَحْرَ.
يا عِبادِي إنَّما هي
أعمَالُكُمْ أُحْصِيها لَكُمْ ثُمَّ أُوَفِّيكُمْ إيَّاها، فَمَنْ وَجَدَ خيْراً
فَلْيَحْمَدِ اللهَ، ومَنْ وَجَدَ غَيْرَ ذلك فَلا يَلومَنَّ إلا نَفْسَه))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI YA 24
ENYI WAJA WANGU
NIMEIKATAZA NAFSI YANGU DHULMA
Kutoka
kwa Abu Dharr Al-Ghifariy رضي الله عنه naye kutoka kwa Mtume صلى الله عليه وسلم akisimulia yale aliyopokea kutoka kwa
Bwana wake عَزَّ وَجَلَّ ni:
Enyi
waja Wangu, Nimeikataza nafsi Yangu dhulma na Nimeiharamisha kwenu (hiyo
dhulma), kwa hivyo msidhulumiane.
Enyi
waja Wangu, nyote mumepotea isipokuwa wale Niliowaongoza, kwa hivyo tafuteni
muongozo kutoka Kwangu Nitakuongozeni.
Enyi
waja Wangu nyote mna njaa isipokuwa wale Niliowalisha, kwa hivyo tafuteni
chakula kutoka Kwangu na Nitakulisheni.
Enyi
waja Wangu, nyote muko uchi isipokuwa wale niliowavika nguo, kwa hivyo tafuteni
vazi kutoka Kwangu nitakuvisheni.
Enyi
waja Wangu, mnafanya makosa usiku na mchana, na ninasamehe dhambi zote,
kwa hivyo tafuteni msamaha kutoka Kwangu nitakusameheni.
Enyi
waja Wangu hamuwezi kunidhuru Mimi wala kuninufaisha.
Enyi
waja Wangu, ingekuwa wa mwanzo wenu na wa mwisho wenu, binaadamu katika nyinyi
na majini katika nyinyi akawa mcha Mungu kama moyo wa mcha Mungu yeyote katika
nyinyi, haitaongeza chochote katika ufalme Wangu.
Enyi
waja Wangu, angelikuwa wa mwanzo wenu na wa mwisho wenu, binaadamu katika
nyinyi na majini katika nyinyi akawa mbaya kama moyo mbaya wa mtu miongoni
mwenu (mtu mbaya kupita kiasi) haitonipunguzia chochote katika ufalme Wangu.
Enyi
waja Wangu ingelikuwa wa mwanzo wenu na wa mwisho wenu, binaadamu katika nyinyi
na majini katika nyinyi mukasimama pahala pamoja na mkaniomba, na nikawapa kila
mmoja alichoomba, haitonipunguzia katika nilicho nacho zaidi kuliko sindano
inavyopunguza bahari inapochovya.
Enyi
waja Wangu, ni vitendo vyenu ninavyovihesabu, kwa ajili yenu
nikakulipeni. Kwa hivyo anayekuta wema amshukuru Allaah na yule anayekuta
yasiokuwa mema (basi) ajilaumu mwenyewe.
Imesimuliwa
na Muslim
Hadithi Ya 25: Wenye Mali Wameondoka Na Fungu (jaza)
Kubwa
الحديث الخامس والعشرون
"ذهب
أهل الدثور بالأجور "
عن أبي ذَرٍّ رضي اللهُ
عنه: أَنَّ ناساً من أَصْحابِ رسول الله صلى الله عليه وسلم، قالوا
لِلنَّبيِّ صلى الله عليه وسلم: يا رسولَ اللهِ، ذَهَب أَهْلُ الدُّثورِ
بالأُجورِ، يُصَلُّونَ كما نُصَلِّي، ويَصُومُونَ كما نَصُومُ، وَيَتَصَدَّقُونَ
بِفُضُولِ أَمْوَالِهِمْ. قَالَ: ((أوَ لَيْسَ قَدْ جَعَلَ اللهُ لَكُمْ مَا
تَصَدَّقُونَ ؟ إنَّ بكلِّ تَسْبيحَةٍ صَدَقَةً، وكُلِّ تَكْبِيرَةٍ
صَدَقَةً، وكُلِّ تَحْمِيدَةٍ صَدَقَةً، وَكُلِّ تَهْلِيلَةٍ صَدَقَةً، وَأَمْرٍ
بِالْمَعرُوفِ صَدَقَةً، وَنَهْيٍ عَنْ مُنْكَرٍ صَدَقَةً، وفي بُضْعِ أحَدِكُمْ
صَدَقَةً)). قَالُوا: يَا رَسُولَ اللهِ، أَيَأْتي أحَدُنَا شَهْوَتَهُ وَيَكُونُ
لَهُ فِيهَا أجرٌ ؟ قَالَ:
((أَرَأَيْتُمْ لَوْ وَضَعَها في حَرَامٍ، أَكَانَ
عَليْهِ وزْرٌ ؟ فَكَذلِكَ إذَا وَضَعَها في الْحَلاَلِ كانَ لَهُ أَجْرٌ ))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI YA 25
WENYE MALI WAMEONDOKA NA
FUNGU (JAZA) KUBWA
Kutoka
kwa Abu Dharr رضي الله عنه ambaye amesema:
Baadhi
ya Maswahaba wa Mtume صلى
الله عليه وسلم walimuambia Mtume صلى الله عليه وسلم : Ewe Mjumbe wa Mwenyeezi Mungu, wenye mali
wameondoka na fungu (jaza) kubwa, wanaswali kama sisi, wanafunga kama sisi, na
wanatoa sadaka ya ziyada ya mali zao. Mtume صلى الله عليه وسلم akasema: Mwenyeezi Mungu
hajakufanyieni vitu kwa ajili yenu kutoa sadaka? (Basi jueni) Hakika kila
Tasbihi (Subhana Allah) ni sadaka, kila Takbiri (Allahu Akbar) ni sadaka, kila
Tahmidi (AlhamduliLlah) ni sadaka, na kila Tahlili (Laa ilaaha illa Allaah) ni
sadaka, na kulingania jambo jema ni sadaka, na kukataza mabaya ni sadaka
na katika kujamii (wake zenu) kila mmoja katika nyinyi ni sadaka. Wakasema
(Maswahaba): Ewe Mtume صلى
الله عليه وسل mtu anapojitosheleza shahawa yake atapata malipo kwa ajili
yake? Akasema صلى الله عليه وسلم : Mnadhani ingekuwa anajitosheleza kwa njia
ya haramu angelipata dhambi? Na hivyo ikiwa kafanya kwa njia ya halali
basi atapata thawabu.
Imesimuliwa na Muslim
Hadithi Ya 26: Kila Kiungo Cha Mtu Lazima Kitolewe
Sadaka
الحديث السادس والعشرون
"كل
سلامى من الناس عليه صدقة"
عن أَبي هُرَيْرَةَ رَضي اللهُ عنه قال: قالَ رسُولُ الله صلى الله
عليه وسلم: ((كُلُّ سُلامَى مِنَ النَّاسِ عليه صَدَقَةٌ، كُلُّ يَوْمٍ تَطْلُعُ
فِيهِ الشَّمْسُ: تَعْدِلُ بَيْنَ اثْنَيْنِ صَدَقَةٌ، وتُعينُ الرَّجُلَ في
دَابَّتِهِ فَتَحْمِلُهُ عَلَيْها أو تَرْفَعُ لهُ عَلَيْها متَاَعَهُ صَدَقَةٌ،
والْكَلِمةُ الطَّيِّبةُ صَدَقَةٌ، وبكُلِّ خَطْوَةٍ تَمشِيها إلى الصَّلاةِ
صَدَقَةٌ، وتُمِيطُ الأَذَى عنِ الطَّرِيِق صَدَقَةٌ))
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ
وَمُسْلِمٌ
HADITHI YA 26
KILA KIUNGO CHA MTU LAZIMA KITOLEWE SADAKA
Kutoka kwa Abu Hurayra رضي الله عنه ambaye alisema : Mtume صلى الله عليه وسلم kasema :
Kila kiungo cha mtu
lazima kitolewe sadaka kila siku jua inapochomoza, kufanya haki
(uadilifu) baina ya watu wawili ni sadaka, kumsaidia mtu kupanda (mnyama) kwa
kumsaidia kumnyanyua au kumnyanyulia mizigo yake ni sadaka,
neno jema ni sadaka, kila hatua unayokwenda kuswali ni sadaka, kuondosha dhara
katika njia ni sadaka.
Imesimuliwa na
Al-Bukhari na Muslim
Hadithi Ya 27: Uadilifu Ni Tabia Nzuri
الحديث السابع والعشرون
"البر
حسن الخلق"
عن النّوَّاسِ بْنِ سَمْعَانَ رضيَ اللهُ عَنْهُ عن
النَّبي صلى الله عليه وسلم قَالَ: ((الْبِرُّ حُسْنُ الْخُلُقِ، وَالإِثْمُ مَا
حاكَ في نَفْسِكَ وَكَرِهْتَ أَنْ يَطَّلِعَ عَلَيْهِ النَّاسُ))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ .
وعن وَابصَةَ بْنِ مَعْبَدٍ رضي اللهُ عَنْهُ
قالَ: قالَ رَسُولَ اللهِ صلى الله عليه وسلم ((جِئْتَ
تَسأَلُ عَنِ الْبِرِّ؟)) . قُلْتُ: نَعَمْ. قَالَ: ((اسْتَفْتِ
قَلْبَكَ، الْبِرُّ مَا اطْمَأَنَّتْ إلَيْهِ النَّفْسُ وَاطْمَأَنَّ إلَيْهِ الْقَلْبُ،
وَالإِثْمُ مَا حاكَ في النَّفْسِ وَتَردَّدَ في الصَّدْرِ وَإنْ أَفْتَاكَ
النّاسُ وَأَفْتَوْكَ))
حَدِيثٌ حَسَنٌ، رَوَيْنَاهُ في مُسْنَدَي الْإِمَامَيْنِ أَحْمَدَ
بْنِ حَنْبَلٍ وَالدَّارِمِيّ بِإِسْنَادٍ حَسَنٍ.
HADITHI YA 27
UADILIFU NI TABIA
NZURI
Kutoka kwa An-Nawwaas Ibn
Sam'aan رضي الله عنه ambaye alisema
kuwa Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Uadilifu ni tabia
nzuri na udhalimu ni kile kitu ambacho huyumbayumba (chenye mashaka) katika
nafsi yako na hupendelei watu kukitambua.
Imesimuliwa na Muslim
Na kutoka kwa Waabisah
Ibn Ma'abad رضي الله عنه ambaye alisema:
Nilikuja kwa Mtume صلى الله عليه وسلم naye akasema:
Umekuja kuuliza
juu uadilifu? Nikasema: Ndio . Akasema: Ushaurishe moyo wako.
Uadilifu ni kile ambacho nafsi yako inakihisi shwari na moyo wako pia unahisi
shwari, na udhalimu ni kile kinachoyumbayumba katika nafsi na kwenda na kurudi
kifuani ijapokuwa watu wamekupa shauri lao la kisheria (kukipendelea).
Hadithi Ya 28: Nakuusieni Kumcha Allaah Na Tabia Njema
الحديث الثامن والعشرون
"أوصيكم
بتقوى الله وحسن الخلق"
عن أبي نَجيحٍ الْعِرْباضِ بنِ سارِيَةَ رضي اللهِ
عنه قال: وَعَظَنَا رسولُ اللهِ صلى الله عليه وسلم مَوْعِظَةً وَجِلَتْ مِنها
الْقُلُوبُ، وذَرَفَتْ منها الْعُيُونُ، فَقُلْنا: يا رسول اللهِ، كأَنَّهَا
مَوْعِظَةُ مُوَدِّعٍ، فأَوْصِنا. قال:
((أُوصِيكُمْ بِتَقْوَى اللهِ عَزَّ وَجَلَّ،
والسَّمْعِ والطَّاعَةِ، وإن تَأَمَّرَ عَلَيْكُمْ عَبْدٌ، فإنَّهُ مَنْ يَعِشْ
مِنْكُمْ فَسَيَرَى اخْتِلافاً كَثِيراً، فَعَليْكُمْ بِسُنَّتي وسُنَّةِ
الخُلفَاءِ الرَّاشِدِينَ المَهْدِيِّينَ، عَضُّوا عَلَيْها بالنَّواجِذِ،
وإيَّاكُمْ ومُحْدَثاتِ الأُمُورِ، فإنَّ كلَّ مُحْدَثَةٍ بِدْعَةٌ وَ
كُلَّ بِدْعَةٍ ضَلاَلَةٌ وَكُلَّ ضَلاَلَةٍ فِي النَّارِ))
رَوَاهُ أَبُو دَاوُدَ ، وَاَلتِّرْمِذِيُّ
وَقَالَ: حَدِيثٌ حَسَنٌ صَحِيحٌ.
HADITHI YA. 28
NAKUUSIENI KUMCHA ALLAAH
NA TABIA NJEMA
Kutoka kwa Abu Najiih Al
'Irbaadh Ibn Saariyah رضي
الله عنه ambaye
alisema kwamba:
Mtume صلى الله عليه وسلم alituhutubia hutuba ambayo nyoyo zetu
zilijaa hofu na macho yetu yalitutoka machozi. Tukasema: Ewe Mjumbe wa
Mwenyeezi Mungu!, inaonyesha kama kwamba hii ni hutuba ya kuaga, kwa
hivyo tuusie. Akasema (Mtume صلى الله عليه وسلم ) nakuusieni kumcha Allaah سبحانه وتعالى na kumtii kiongozi wenu hata akiwa
mtumwa. Yule atakayeishi (muda mrefu) ataona ikhtilaaf nyingi
(migongano), kwa hivyo fuateni mwendo wangu (Sunnah) na mwendo wa Makhalifa
walioongoka (Makhalifa wanne). Shikamaneni nazo kwa magego (kwa nguvu).
Na tahadharini na mambo mapya yanayozuliwa kwani kila jambo jipya ni uzushi, na kila uzushi ni upotofu, na kila upotofu unapeleka motoni.
Imesimuliwa na Abu
Dawuud na At Tirmidhi na wamesema ni Hadithi Hasan na Sahihi.
Hadithi Ya 29: Muabudu Allaah Na Usimshirikishe Na Chochote
الحديث التاسع والعشرون
"تعبد
الله لا تشرك به شيئا"
عن معاذِ بن جبلٍ رضي الله
عنه قال: قلت: يا رسول الله، أخْبِرني بِعَمَلٍ يُدْخِلُني الجنَةَ ويُبَاعِدُني
عَنِ النارِ. قال: ((لَقَدْ سألْتَ عَنْ عَظيمٍ، وإنَهُ لَيَسيرٌ عَلى من
يَسَّرَهُ اللهُ تعالى عَلَيْهِ : تَعْبُدُ اللهَ لا تُشْرِكُ بِهِ شَيئاً،
وتُقيمُ الصَّلاةَ ،وتُؤتي الزكاةَ، وتصومُ رمضانَ، وتَحُجُّ البيتَ)) .ثم
قال: (( ألا أَدُلُّكَ على أبْوَابِ الخيرِ؟: الصَّومُ جُنَّةٌ، والصَّدقةُ
تُطْفِىءُ الخَطِيئةَ كما يُطْفىءُ الماءُ النارَ، وصَلاةَ الرَّجُلِ في جَوْفِ
الَّليْلِ، ثم تلا: {تَتَجَافَى جُنُوبُهُمْ عَنْ الْمَضَاجِعِ} - حتى بلغ -
{يَعْمَلُونَ} السجدة: 16-17 .
ثم قال: ((ألا
أُخْبِرُكَ بِرَأسِ الأمْرِ وَعَمودِهِ وَذِرْوَةِ سَنَامِهِ؟)) قلتُ: بَلىَ يا
رسول الله. قال: (( رَأْسُ الأمْرِ الإسلامُ، وعَمُودُهُ الصَّلاةُ،
وَذِرْوَةُ سَنَامِهِ الجِهادُ )).
ثم قال: (( ألا أخْبِرُكَ
بِمِلاكَ ذَلِكَ كلِّهِ ؟)) فَقُلْتُ بَلَى يا رَسول الله، فأخَذَ
بِلِسانِهِ وقال: ((كُفَّ عَلَيْكَ هذا)) . قلت : يا نبيَّ الله،
وإنَّا لمؤاخَذُونَ بِما نَتَكَلَّمُ بِه ؟)) فقال: (( ثَكِلَتْكَ أمُّكَ يَا
مُعَاذُ, وَهَلْ يَكُبُّ الناسَ في النارِ على وُجُوهِهِمْ ))
أو قال: ((على مناخِرِهِم - إلاَّ حَصَائدُ ألسِنَتهم))
رَوَاهُ التِّرْمِذِيُّ وَقَالَ: حَدِيثٌ حَسَنٌ
صَحِيحٌ.
HADITHI
YA 29
MUABUDU
ALLAAH NA USIMSHIRIKISHE NA CHOCHOTE
Kutoka kwa Mu'aadh
Ibn Jabal رضي الله عنه amesema:
Nilisema: Ewe Mtume صلى الله عليه وسلم , niambie kitendo ambacho kitanipeleka
peponi na kitaniokoa na moto. Akasema : Umeniuliza jambo kubwa lakini ni
rahisi kwa yule ambae Mola anaemsahilishia. Muabudu Allaah wala
usimshirikishe na chochote, Swali, toa Zaka, funga
Ramadhani,
nenda kuhiji (Makka). Kisha akasema: Je? Nikuonyeshe milango
ya kheri? Saumu ni ngao, sadaka inazima dhambi kama vile maji yanavyozima
moto, na kuswali katikati ya usiku: Kisha akasoma {Mbavu zao zinaachana na
vitanda kwa kumwomba Mola wao Mlezi kwa khofu na kutumaini, na hutoa kutokana
na tulivyo waruzuku. Nafsi yoyote haijui waliyo fichiwa katika hayo yanayo
furahisha macho - ni malipo ya yale waliyo kuwa wakiyatenda}
Sura As-Sajda 32: 16 na 17
Tena akasema: Je, nikwambie kilele cha hilo jambo; nguzo yake
na sehemu yake ya juu kabisa? Nikasema : Ndio ewe Mjumbe wa Mwenyeezi
Mungu. Akasema: kilele chake ni Uislamu, nguzo yake ni Swala na
sehemu yake ya juu kabisa ni Jihaad. Kisha akasema : Je, nikwambie
muhimili wa yote haya? Nikasema: Ndio ewe Mjumbe wa Mwenyeezi
Mungu. Akaukamata ulimi wake na akasema; Uzuie huu.
Nilisema: Ewe Mjumbe wa Mwenyeezi Mungu; yale tunayoyasema tutahukumiwa
kwayo? Akasema: mama yako akuhurumie ewe Mu'aadh! Kuna kitu zaidi
kinachowaangusha watu kifudifudi motoni kama si mavuno ya ndimi zao?
Imesimuliwa na At-Tirmidhi
na ni hadithi Hasan.
Hadithi Ya 30: Allaah Amefaridhisha Mambo Ya Dini
Tusiyapuuze
الحديث الثلاثون
"إن
الله تعالى فرض فرائض فلا تضيعوها"
عَنْ أَبيِ ثَعْلَبَةَ الخُشَنِيِّ جُرْثُومِ بْن
نَاشرٍ رضي الله عنه عَنْ رَسُولِ
اللهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ:
(( إنّ اللهَ تَعَالى فَرَضَ فَرَائِضَ فَلاَ
تُضَيّعوهاَ وَحَدَّ حُدُودَاً فَلاتَعْتَدُوهَا وَحَرّمَ أَشْياءَ
فَلاَتَنْتَهِكُوهَا وَسَكَتَ عَنْ أَشْيَاءَ رَحْمَةً لَكُمْ غَيْرَ نِسْيانٍ
فَلا تَبْحَثُوا عَنْهَا ))
حَدِيثٌ حَسَنٌ، رَوَاهُ الدَّارَقُطْنِيّ وَغَيْرُهُ
HADITHI YA 30
ALLAAH AMEFARIDHISHA MAMBO YA DINI TUSIYAPUUZE
Kutoka kwa Abu Tha'alaba
Al-Khushani Jurthuum Ibn Naashib رضي الله عنه naye kapokea kwa Mtume صلى الله عليه وسلم :
Allaah سبحانه وتعالى amefaridhisha mambo ya dini kwa hivyo
usiyapuuze. Vile vile kaweka mipaka usiikiuke. Amekataza
baadhi ya mambo kwa hivyo usifanye. Yale aliyoyanyamazia ni kwa
ajili ya huruma zake kwako wala hakusahau kwa hivyo usiyadadisi.
Imesimuliwa na
Daaraqutni na wengineo . Hadithi Hasan
Hadithi Ya 31: Upe Ulimwengu Kisogo Allaah Atakupenda
الحديث الحادي والثلاثون
"ازهد
في الدنيا يحبك الله"
عَنْ أَبِي العَبّاسِ سَهلِ بْن سَعْدٍ السّاعِدِيِّ رضي الله عنه
قَالَ : جَاءَ رَجُلُ إِلى النَبِي صلى الله عليه وسلم
فَقَالَ : يَا رَسُولَ اللَّهِ دُلَّنِي عَلَى عَمَلٍ إِذَا عَمِلْتُهُ أَحَبَّنِي
اللَّهُ وَأَحَبَّنِي النَّاسُ . فَقَالَ: (( ازْهَدْ فِي الدُّنْيَا
يُحِبُّكَ اللَّهُ وَازْهَدْ فِيمَا عِنْدَ النَّاسِ يُحِبُّكَ النّاسُ)).
رَوَاهُ ابْنُ مَاجَهْ وَغَيْرُهُ
بِأَسَانِيدَ حَسَنَةٍ.
HADITHI YA 31
UPE ULIMWENGU KISOGO ALLAAH ATAKUPENDA
Kutoka kwa Abu Al-‘Abbaas
Sahl bin Sa'ad As-Saa'idiy رضي الله عنه ambaye alisema:
Mtu alikuja kwa Mtume صلى الله عليه وسلم na akasema: Ewe Mjumbe wa Mwenyeezi Mungu,
nielekeze kitendo ambacho nikitenda kitasababisha Mola kunipenda na
watu kunipenda. Akasema (صلى الله عليه وسلم ) : Upe ulimwengu kisogo na Mwenyeezi Mungu
atakupenda, na jiepushe na mali za watu na watu watakupenda.
Imesimuliwa na Ibn
Maajah na wengineo kwa mtiririko mzuri wa mapokezi.*
*Hata hivyo wanachuoni wa
Hadiyth wameeleza kuwa Hadiyth hii ni dhaifu kutokana na udhaifu wa sanad yake
japo An-Nawawiy kaitumia na kasema ina sanad nzuri.
Hadithi Ya 32: Kusiwe Na Kudhuriana Wala Kulipiza
Dhara
الحديث الثاني والثلاثون
"لا
ضرر ولا ضرار"
عَنْ أَبىِ سَعيدٍ سَعْدِ بْن مَالكِ بْن سِنَانٍ الْخُدريِّ رضي الله عنه أَنَّ رَسُولَ
اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ :(( لاَ ضَرَرَ وَلاَ
ضِرَارَ ))
حَدِيثٌ حَسَنٌ، رَوَاهُ ابْنُ مَاجَهْ وَالدَّارَقُطْنِيّ،
وَغَيْرُهُمَا مُسْنَدًا. وَرَوَاهُ مَالِكٌ فِي "الْمُوَطَّإِ
مُرْسَلاً عَنْ عَمْرِو بْنِ يَحْيَى عَنْ أَبِيهِ عَنْ النَّبِيِّ صلى الله عليه
وسلم مُرْسَلًا، فَأَسْقَطَ أَبَا سَعِيدٍ، وَلَهُ طُرُقٌ يُقَوِّي
بَعْضُهَا بَعْضًا.
HADITHI
YA 32
KUSIWE
NA KUDHURIANA WALA KULIPIZA DHARA
Kutoka kwa Abu Sa'iid
Sa'ad Ibn Malik Ibn Sinaan Al-Khudhri رضي الله عنه ambaye alisema kuwa Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Kusiwe na kudhuriana wala
kulipa dhara.
Imesimuliwa na Ibn
Maajah, Daaraqutni na wengineo na ina kiwango cha 'Musnad'
Vile vile imesimuliwa na
Malik katika (kitabu) Al-Muwatta kama 'Mursal'
Inayo mtiririko wa
mapokezi kutoka kwa 'Amr Ibn Yahya, kutoka kwa baba yake, kutoka kwa Mtume صلى الله عليه وسلم hata ukimuacha Abu Sa'id
bado inayo mtiririko wa mapokezi unayoiunga mkono.
Hadithi Ya 33: Jukumu La Ushahidi Liko Kwa Yule
Anayedai Na Kula Kiapo Kunamuwajibikia Yule Anayekana
الحديث الثالث والثلاثون
"البينة
على المدعي واليمين على من أنكر "
عن ابن عَبَّاسٍ رضي اللُه عنهما: أن رسولَ الله
صلى الله عليه وسلم قال: ((لَو يُعْطَى النَّاسُ بِدَعْوَاهُمْ لادَّعَى رِجَالٌ
أموالَ قَوْمٍ ودِماءَهُمْ لَكِنِ البَيِّنَةُ على المُدَّعِى والْيَمينُ على من
أَنْكَرَ)).
حَدِيثٌ حَسَنٌ، رَوَاهُ الْبَيْهَقِيّ
وَغَيْرُهُ هَكَذَا، وَبَعْضُهُ فِي "الصَّحِيحَيْنِ".
HADITHI YA 33
JUKUMU LA USHAHIDI LIKO KWA YULE ANAYEDAI
NA KULA KIAPO KUNAMUWAJIBIKIA YULE
ANAYEKANA
Kutoka kwa Ibn ‘Abbaas رضي الله عنه ambaye amesema kuwa Mtume صلى الله عليه وسلم alisema:
Kama watu wangelipewa kwa
mujibu wa madai yao, watu wangelidai mali na damu za wenzao (uhai) lakini
jukumu la ushahidi liko kwa yule anayedai na kula kiapo kunawajibika kwa yule
anayekana (kuwa hajatenda).
Imesimuliwa na
Al-Bayhaqi na wengineo. Ni Hadithi Hasan.
Hadithi Ya 33: Jukumu La Ushahidi Liko Kwa Yule
Anayedai Na Kula Kiapo Kunamuwajibikia Yule Anayekana
الحديث الثالث والثلاثون
"البينة
على المدعي واليمين على من أنكر "
عن ابن عَبَّاسٍ رضي اللُه عنهما: أن رسولَ الله
صلى الله عليه وسلم قال: ((لَو يُعْطَى النَّاسُ بِدَعْوَاهُمْ لادَّعَى رِجَالٌ
أموالَ قَوْمٍ ودِماءَهُمْ لَكِنِ البَيِّنَةُ على المُدَّعِى والْيَمينُ على من
أَنْكَرَ)).
حَدِيثٌ حَسَنٌ، رَوَاهُ الْبَيْهَقِيّ
وَغَيْرُهُ هَكَذَا، وَبَعْضُهُ فِي "الصَّحِيحَيْنِ".
HADITHI YA 33
JUKUMU LA USHAHIDI LIKO KWA YULE ANAYEDAI
NA KULA KIAPO KUNAMUWAJIBIKIA YULE
ANAYEKANA
Kutoka kwa Ibn ‘Abbaas رضي الله عنه ambaye amesema kuwa Mtume صلى الله عليه وسلم alisema:
Kama watu wangelipewa kwa
mujibu wa madai yao, watu wangelidai mali na damu za wenzao (uhai) lakini
jukumu la ushahidi liko kwa yule anayedai na kula kiapo kunawajibika kwa yule
anayekana (kuwa hajatenda).
Imesimuliwa na
Al-Bayhaqi na wengineo. Ni Hadithi Hasan.
Hadithi Ya 35: Msioneane Choyo, Msizidishiane Bei,
Msichukiane
الحديث الخامس والثلاثون
"لا
تحاسدوا ولا تناجشوا ولا تباغضوا"
عن أبي هُريرةَ رضي اللهُ عنه قال: قال رسوُل
الله صلى الله عليه وسلم : ((لا تَحَاسَدُوا، ولا تَنَاجَشُوا، ولا تَباغَضُوا،
ولا تَدَابَرُوا، ولا يَبعْ بَعْضُكُمْ على بَيْعِ بَعْضٍ، وكُونُوا عِبادَ اللهِ
إخْوَاناً، المُسْلمُ أَخُو المُسْلمِ: لا يَظْلِمُهُ، ولا يَكْذِبُهُ، ولا
يَحْقِرُهُ، التَّقْوَى هاهُنا - ويُشِيرُ إلى صَدْرِه ثَلاثَ مَرَّاتٍ , بِحَسْبِ
امْرِىءٍ مِنَ الشَّرِّ أن يَحْقِرَ أخاهُ المُسْلِمَ، كُلُّ المُسْلِمِ على
الْمسْلِم حَرَامٌ: دَمُهُ ومالُهُ وعِرْضُهُ))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ
HADITHI
YA 35
MSIONEANE
CHOYO, MSIZIDISHIANE BEI, MSICHUKIANE
Kutoka kwa Abu Hurayra رضي الله عنه ambae amesema: Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Msioneane choyo, wala
msizidishiane bei (za vitu), wala msichukiane, wala msipigane mapande
(msitengane), wala msishindane kwa kupunguza bei. Lakini kuweni ndugu,
enyi waja wa Mwenyeezi Mungu, Muislamu ni ndugu wa Muislamu mwenzake,
hamdhulumu wala hamvunji, hamwambii uongo wala hamdharau. Ucha
Mungu uko hapa (huku akiashiria kifuani kwake kwa vidole vyake) mara
tatu. Ni uovu wa kutosha kwa mtu kumdharau ndugu yake Muislamu.
Muislamu ameharamishiwa kwa Muislamu mwenzake: damu yake, mali yake na heshima yake (Yaani haramu
kuchukua mali ya mwenzako, kumuua na kumdhalilisha).
Imesimuliwa na Muslim
Hadithi Ya 36: Atakayemuondoshea Shida Muislamu
Mwenzake,Allah Atamuondoshea Shida Zake
الحديث السادس والثلاثون
"من
نفس عن مسلم كربة"
عن أبي هُرَيْرَة رضي
اللهُ عنه، عن النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قال: (( مَنْ نَفَّسَ عَنْ مُؤمِنٍ
كُرْبَةً مِنْ كُرَبِ الدُّنْيا نَفَّسَ اللهُ عَنْهُ كُرْبَةً من كُرَبِ يوْمِ
القيامَةِ، ومَنْ يَسَّرَ على مُعْسِرٍ يَسَّرَ اللهُ عليه في الدنْيا والآخِرَةِ،
وَمَنْ سَتَرَ مُسْلِماً سَتَرَهُ الله في الدُّنْيا والآخِرَةِ واللهُ في
عَوْنِ الْعَبْدِ ما كانَ الْعَبْدُ في عَونِ أخيهِ. ومَنْ سلك طَريقاً يَلْتَمِسُ
فِيهِ عِلْماً سَهَّلَ اللهُ له بِهِ طَرِيقاً إلى الجنَّةِ.
وَمَا اجتَمَعَ قَوْمٌ في
بَيْتٍ مِنْ بُيُوتِ اللهِ يَتْلُونَ كِتَابَ اللهِ ويَتَدَارَسُونَهُ بَيْنَهُمْ،
إلا نَزَلَتْ عليهمُ السَّكِينَةُ، وغَشِيَتْهُمُ الرَّحْمَةُ، وحَفَّتهُمُ
المَلائِكَةُ، وذَكَرَهُمُ اللهُ فيمَنْ عِنْدَه . وَمَنْ بَطَّأ بِه عَمَلُهُ لمْ
يُسْرِعْ به نَسَبُهُ))
رَوَاهُ مُسْلِمٌ بهذا اللفظ.
HADITHI
YA 36
ATAKAYEMUONDOSHEA
SHIDA MUISLAMU MWENZAKE,
ALLAH
ATAMUONDOSHEA SHIDA ZAKE
Kutoka kwa Abu Hurayra رضي الله عنه ambaye amesema kwamba Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Yeyote atakaemuondoshea
shida ya kidunia Muislamu mwenzake, Allaah Atamuondoshea moja katika
shida za siku ya Kiyama.
Yeyote yule
anaemsaidia muhitaji (maskini) Allaah Atamsaidia haja zake hapa duniani
na akhera. Yeyote yule anayemsitiri Muislamu, Allaah
Atamsitiri hapa duniani na akhera.
Mwenyeezi Mungu humsaidia
mja wake wakati wote mja anapomsaidia nduguye (Muislamu). Yeyote
yule anayekamata njia kutafuta elimu, Allaah Atamrahisishia njia ya
peponi. Hawakutaniki watu katika nyumba ya Mwenyeezi Mungu wakisoma
kitabu cha Mwenyeezi Mungu na wakasomeshana pamoja ila watashukiwa na utulivu (sakina)
na kheri. Rehema (za Allah) huwafunika na Malaika huwazunguka na Allaah
Huwakumbuka kwa wale walioko pamoja Nae. Yeyote yule anayeakhirishwa
(anayecheleweshwa) na vitendo vyake (kwenda peponi) hatoharakishwa na Nasab
yake.
Imesimuiwa na
Muslim
Hadithi Ya 37: Allaah Kaviandika Vitendo Vyema Na
Vibaya
الحديث السابع والثلاثون
عَن ابْنِ عَبَّاسٍ رَضِيَ
اللهُ عَنْهُمَا عَنِ النبي صلى الله عليه وسلم فِيْمَا يَرْوِيْهِ عَنْ رَبِّهِ
تَبَارَكَ وَتَعَالى أَنَّهُ قَالَ:
(إِنَّ الله كَتَبَ
الحَسَنَاتِ وَالسَّيئَاتِ ثُمَّ بَيَّنَ ذَلِكَ؛ فَمَنْ هَمَّ بِحَسَنَةٍ فَلَمْ
يَعْمَلْهَا كَتَبَهَا اللهُ عِنْدَهُ حَسَنَةً كَامِلَةً،وَإِنْ هَمَّ بِهَا
فَعَمِلَهَا كَتَبَهَا اللهُ عِنْدَهُ عَشْرَ حَسَنَاتٍ إِلَى سَبْعِمائَةِ ضِعْفٍ
إِلىَ أَضْعَاف كَثِيْرَةٍ. وَإِنْ هَمَّ بِسَيِّئَةٍ فَلَمْ يَعْمَلْهَا
كَتَبَهَا اللهُ عِنْدَهُ حَسَنَةً كَامِلَةً،وَإِنْ هَمَّ بِهَا فَعَمِلَهَا
كَتَبَهَا اللهُ سَيِّئَةً وَاحِدَةً)
رَوَاهُ
البُخَارِيُّ وَمُسْلِمٌ في صَحِيْحَيْهِمَا بِهَذِهِ الحُرُوْفِ
HADITHI YA 37
ALLAAH KAVIANDIKA VITENDO VYEMA NA VIOVU
Kutoka kwa Ibn ‘Abbaas رضي الله عنهما kapokea kutoka kwa Mtume صلى الله عليه وسلم amesema kutokana na
yale aliyoyapokea kutoka kwa Mola wake Aliyetukuka, kwamba Kasema: ((Hakika
Allaah Ameviandika vitendo vyema na viovu, kasha Akavibainisha. Basi
atakayeazimia kufanya tendo jema kisha asiweze kulifanya, basi Allaah Atamwandikia
ujira wa tendo jema lililokamika. Na ikiwa aliazimia kulifanya kisha
akalifanya, basi Allaah Atamwandikia (Atamlipa) ujira mara kumi hadi mara mia
saba na zaidi ya idadi hiyo.
Na atakayeazimia kufanya tendo ovu kisha asilifanye, Allaah Atamwandikia
(Atamlipa) ujira mmoja, na endapo atalifanya tendo
Imesimuliwa na Al-Bukhaariy na Muslim kwa herufi hizi
Hadithi Ya 38: Anayeonyesha Uadui Kwa Rafiki Yangu
Mtiifu Ninatangaza Vita Dhidi Yake
الحديث الثامن والثلاثون
"من
عادى لي وليا فقد آذنته بالحرب"
عن أبي هُرَيْرَةَ رضي الله عنه قال: قال رَسُولُ
اللهِ صلى الله عليه وسلم : ((إنَّ الله تَعالَى قَال : مَنْ عَادَى لي وَلِيّاً
فَقَدْ آذَنْتُهُ بِالْحَرْبِ، وَمَا تَقَرَّبَ إلَيَّ عَبْدِي بِشَيْءٍ أَحَبَّ
إلَيَّ مِمَّا افْتَرَضْتُهُ عَلَيْهِ، وَلا يَزَالُ عَبْدِي يَتَقَرَّبُ إلَيَّ
بِالنَّوَافِلٍ حَتَّى أُحِبَّهُ، فإذَا أَحْبَبْتُهُ كُنْتُ سَمْعَهُ الَّذِي
يَسْمَعُ بهِ، وَبَصَرَهُ الَّذِي يُبْصِرُ بهِ، وَيَدَهُ الّتي يَبْطِشُ بهَا،
وَرِجْلَهُ الّتي يَمْشي بِهَا، وَلَئِنْ سَأَلِني لأعْطِيَنَّهُ، ولَئِن
اسْتَعَاذَنِي لأُعِيذَنَّهُ ))
رَوَاهُ الْبُخَارِيُّ
HADITHI
YA 38
ANAYEONYESHA
UADUI KWA RAFIKI YANGU MTIIFU
NINATANGAZA
VITA DHIDI YAKE
Kutoka kwa Abu Hurayra رضي الله عنه ambaye amesema kuwa Mtume صلى الله عليه وسلم kasema: Allaah سبحانه وتعالى kasema: Anayeonyesha uadui kwa Walii
Wangu (rafiki wa karibu, yaani mja mtiifu aliye karibu naye) , nitatangaza vita
dhidi yake. Mja Wangu hanikaribii na kitu chochote ninachokipenda
zaidi kama zile amali nilizomuwajibisha, na mja Wangu anazidi kukaribia Kwangu
kwa amali njema zisizokuwa wajibu ili nimpende. Ninapompenda, Ninakuwa masikio
yake anayosikilizia (yaani Allah atamjaalia asikie mazuri kama Qur’an, Dhikr,
Mawaidha n.k. Na sio Muziki, Masengenyo, na Machafu mengine), macho yake
anayoonea (yaani Allah atamfanya macho yake yawe yanatazama yale ya kheri),
mikono yake ambayo anakamatia (Allah atafanya mikono yake ikamate vile vya
halali na kufanya yale yanayomridhisha Allah), miguu yake anayoendea (na Allah
ataifanya miguu yake isitembee kuyaendea ila yale mema, ya kheri na
Atakayoridhika nayo Yeye Allah). Anaponiomba (kitu) bila shaka Ninampa,
na anaponiomba ulinzi bila shaka Nitamlinda.
Imesimuliwa na
Al-Bukhari
Hadithi Ya 39: Allaah Amewasamehe Umma Wake Kukosea Na
Kusahau Kwa Ajili Yake ( Mtume صلى الله عليه وسلم )
الحديث التاسع والثلاثون
"إن
الله تجاوز لي عن أمتي الخطأ والنسيان"
عَن ابْنِ عَبَّاسِ رَضِيَ الله عَنْهُما: أن رَسُوَل اللهِ صلى الله
عليه وسلم قَالَ : ((إنَّ الله تَجاوَزَ لِي عَنْ أُمَّتي: الْخَطَأَ،
والنِّسْياَنَ، وَمَا اسْتُكْرِهُوا عَلَيْهِ)).
حَدِيثٌ حَسَنٌ، رَوَاهُ ابْنُ مَاجَهْ
وَالْبَيْهَقِيّ وَغيرهما
HADITHI
YA 39
ALLAAH AMEWASAMEHE UMMA WAKE KUKOSEA NA
KUSAHAU KWA AJILI YAKE ( MTUME صلى الله عليه وسلم )
Kutoka kwa Ibn ‘Abbaas رضي الله عنهما ambaye amesema kwamba Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Allaah Amewasamehe kwa
ajili yangu umma wangu kwa kukosea, kusahau, na yale wanayoyafanya kwa
kulazimishwa kwa nguvu (ambayo hawana khiyari nayo).
Imesimuliwa na Ibn
Maajah na Al-Bayhaqi
Hadithi Ya 39: Allaah Amewasamehe Umma Wake Kukosea Na
Kusahau Kwa Ajili Yake ( Mtume صلى الله عليه وسلم )
الحديث التاسع والثلاثون
"إن
الله تجاوز لي عن أمتي الخطأ والنسيان"
عَن ابْنِ عَبَّاسِ رَضِيَ الله عَنْهُما: أن رَسُوَل اللهِ صلى الله
عليه وسلم قَالَ : ((إنَّ الله تَجاوَزَ لِي عَنْ أُمَّتي: الْخَطَأَ،
والنِّسْياَنَ، وَمَا اسْتُكْرِهُوا عَلَيْهِ)).
حَدِيثٌ حَسَنٌ، رَوَاهُ ابْنُ مَاجَهْ
وَالْبَيْهَقِيّ وَغيرهما
HADITHI
YA 39
ALLAAH AMEWASAMEHE UMMA WAKE KUKOSEA NA
KUSAHAU KWA AJILI YAKE ( MTUME صلى الله عليه وسلم )
Kutoka kwa Ibn ‘Abbaas رضي الله عنهما ambaye amesema kwamba Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Allaah Amewasamehe kwa
ajili yangu umma wangu kwa kukosea, kusahau, na yale wanayoyafanya kwa
kulazimishwa kwa nguvu (ambayo hawana khiyari nayo).
Imesimuliwa na Ibn
Maajah na Al-Bayhaqi
Hadithi Ya 39: Allaah Amewasamehe Umma Wake Kukosea Na
Kusahau Kwa Ajili Yake ( Mtume صلى الله عليه وسلم )
الحديث التاسع والثلاثون
"إن
الله تجاوز لي عن أمتي الخطأ والنسيان"
عَن ابْنِ عَبَّاسِ رَضِيَ الله عَنْهُما: أن رَسُوَل اللهِ صلى الله
عليه وسلم قَالَ : ((إنَّ الله تَجاوَزَ لِي عَنْ أُمَّتي: الْخَطَأَ،
والنِّسْياَنَ، وَمَا اسْتُكْرِهُوا عَلَيْهِ)).
حَدِيثٌ حَسَنٌ، رَوَاهُ ابْنُ مَاجَهْ
وَالْبَيْهَقِيّ وَغيرهما
HADITHI
YA 39
ALLAAH AMEWASAMEHE UMMA WAKE KUKOSEA NA
KUSAHAU KWA AJILI YAKE ( MTUME صلى الله عليه وسلم )
Kutoka kwa Ibn ‘Abbaas رضي الله عنهما ambaye amesema kwamba Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Allaah Amewasamehe kwa
ajili yangu umma wangu kwa kukosea, kusahau, na yale wanayoyafanya kwa
kulazimishwa kwa nguvu (ambayo hawana khiyari nayo).
Imesimuliwa na Ibn
Maajah na Al-Bayhaqi
Hadithi Ya 41: Hatoamini Mmoja Wenu Mpaka Mapenzi Yake
Yatakapomili (yatakapoendana) Na Yale Niliyokuja Nayo
الحديث الحادي والأربعون
"لا
يؤمن أحدكم حتى يكون هواه تبعا لما جئت به"
عَنْ أَبِي مُحَمَّدٍ عَبْدِ اللَّهِ بِنْ عَمْرُو بِنْ العَاصِ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهُمَا قَالَ : قَالَ
رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وآله وسلم :((لا يُؤْمِنُ
أَحَدُكُمْ حَتَّى يَكُونَ هَوَاهُ تَبَعَاً لِمَا جِئْتُ بِهِ ))
حَدِيثٌ حَسَنٌ صَحِيحٌ، رَوَيْنَاهُ فِي كِتَابِ
"الْحُجَّةِ بِإِسْنَادٍ صَحِيحٍ.
HADITHI
YA 41
HATOAMINI
MMOJA WENU MPAKA MAPENZI YAKE YATAKAPOMILI (YATAKAPOENDANA) NA YALE NILIYOKUJA
NAYO
Kutoka kwa Abu Muhammad Abdullah Ibn 'Amr
Bin Al-'As رضي الله عنه ambae alisema
: Mtume صلى الله عليه وسلم kasema:
Hatokua kaamini (kikwelikweli) mmoja wenu
mpaka mapenzi yake yatakapomili (yatakapotii au kuwafikiana) kwenye yale
niliyoyaleta (mafundisho).
Hadithi Hasan iliyotoka katika kitabu
“Al-Hujjah” ikiwa na mtiriko mzuri wa mapokezi
Hadithi Ya 42: Ewe Mwana Wa Adam, Utakaponiomba Na
Kuweka Matumaini Kwangu Basi Nitakusamehe
الحديث الثاني والأربعون
"يا
ابن آدم إنك ما دعوتني ورجوتني"
عن أنس رضي الله عنه قَالَ: سَمِعْتُ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وآله وسلم
يَقُولُ: ((قَالَ اللَّهُ تَعَالَى: يَا ابْنَ آدَمَ إِنَّكَ مَا
دَعَوْتَنِي وَرَجَوْتَنِي غَفَرْتُ لَكَ عَلَى مَا كَانَ مِنْكَ وَلاَ أُبَالِي.
يَا ابْنَ آدَمَ لَوْ بَلَغَتْ ذُنُوبُكَ عَنَانَ السَّمَاءِ ثُمَّ
اسْتَغْفَرْتَنِي غَفَرْتُ لَكَ . يَا ابْنَ آدَمَ إِنَّكَ لَوْ أَتَيْتَنِي
بِقُرَابِ الأَرْضِ خَطَايَا ثُمَّ لَقِيتَنِي لاَ تُشْرِكُ بِي شَيْئًا
لاَتَيْتُكَ بِقُرَابِهَا مَغْفِرَةً))
رَوَاهُ التِّرْمِذِيُّ وَقَالَ: حَدِيثٌ حَسَنٌ صَحِيحٌ.
HADITHI
YA 42
EWE
MWANA WA ADAM, UTAKAPONIOMBA NA KUWEKA MATUMAINI
KWANGU
BASI NITAKUSAMEHE
Kutoka kwa Anas رضي الله عنه ambaye alisema : Nilimsikia Mtume صلى الله عليه وسلم akisema :
Mwenyeezi Mungu amesema : Ewe Mwana
wa Adam utakaponiomba na kuweka matumaini kwangu, basi nitakusamehe makosa
uliyoyafanya na sitojali. Ewe Mwana wa Adam kama dhambi zako zingefika
mawingu ya mbingu na wewe ukaomba msamaha kwangu, ningekusamehe. Ewe
Mwana Wa Adam kama ungelinijia na dhambi kubwa kama dunia na ukanikabili
bila ya kunishirikisha nitakupa maghfira.
Imesimuliwa na Tirmidhi na kasema ni
hadithi Hasan Sahihi
0 comments:
Post a Comment